Establujúc sa ako masová verejnozdravotná prax počas 20. storočia, je vakcinácia jednou z najhlavnejších výsledkov v histórii snáh o zlepšenie ľudského zdravia, ktorého efektívnosť ako technologického prostriedku prevencie vážnych infekčných ochorení ako kiahne, obrna, záškrt, osýpky je míľnikom.

Napriek ich príspevku k odstráneniu utrpenia a masovej záchrane životov podľa kritérií sociálnej spravodlivosti a vedeckej pravdivosti, už od začiatku aktívnej imunizácie sa stretávala vakcinácia s odmietavým postojom rôznych skupín. Kým predchádzajúce vlny kontravakcinálnej aktivity zostali dostatočne okrajové, v posledných dvoch desaťročiach sa objavil nový, neočakávaný negatívny postoj vo väzbe na rôzne alternatívne životné štýly a systémy viery, s obvineniami, že viaceré vakcíny sú škodlivé, pretože by mohli zapríčiniť autizmus a iné neefektívne účinky u detí a podriadenosť k ich užívanmiu vyjadruje konšpiračné podriadenie sa štátov finančnej potrebe zisku farmaceutického priemysle atď.

Ako následok tohto individuálne orientovaného odmietania zníženia proporcie vakcínovaných znížilo úroveň skupinovej umunity niekoľkých spoločenstiev, ktoré funguje ako kolektívna bariéra rozširovaniu príslušných choroboplodných zárodkov a teda stala sa vážnym rizikom pre opätovný výskyt chorôb už dávno odstránených, dokonca v bohatých krajinách, ako epidémia osýpok v USA. Prednáška sprístupňuje rôzne aspekty tejto problematiky (medicínsko-historické, epidemiologické, spoločensko-kultúrne a bioetické).