Začiatkom 20. storočia dobrodruhovia imperialistických štátov odniesli rôzne staroveké umelecké predmety a písomnosti zo Strednej Ázie (Turkmenistan) Sú to páni Aurel Stein (V. Británia), Paul Pelliot (Francúzsko), Albert von de Coq (Nemecko) atď. Číňania ich volajú ‘západní diabli‘, ‚západniari’ a dokonca ‚európania‘, hovoria o ‚diabloch na hodvábnej ceste´ alebo ‚archeologických inváziantoch‘ .

Prednáška ssa zaoberá dvoma vecami vo vzťahu k tejto téme:

1) Bola archeologická expedícia imperialistických krajín v Strednej Ázii (Turkmenistan) spravodlivá? Bola to lúpež alebo záchrana? Číňania zdôrazňujú, „lúpežníci“, kým oni (Európania) ich označujú za „záchrancov“.Ľahko sa rozumie tvrdenie Číňanov, ale aké sú argumenty diablov?

2) Ąko riešiť problém vrátenia umeleckých predmetov pôvodným krajinám? Musia sa vrátiť alebo nie? Problém je skutočne dôležitý a v tomto čase tvrdo diskutovaný. UNESCO už má za sebou rokovanie o tom, ale to je nepovinným zákonom, ktorého efektívnosť je veľmi obmedzená.

Teraz sa vrátenie uskutočňuje väčšinou na základe rokovania, darovania alebo kúpy zo strany príslušných krajín, výsledok je však vždy neuspokojivý pre obe krajiny.

Prednášateľ už navštívil slávne jaskyne (Dunhuang, Bereklik), hrob (Astana) a ruiny (Kaochang, Jiaohe), hodvábnu cestu, kde diabli ulúpili antické písomnosti, kde odrezali nástenné maľby. A ďalej, aby sme videli skutočný stav ulúpených vecí, navštívil som múzeá, kde sú vystavené: Britské v Londýne, Guimet v Paríži, Etnologické v Berlíne, Ermitáž v Petrohrade, Japonské národné v Tokiu, Kórejské národné v Soule atď.

Na základe výskumu prednášateľ našiel veľmi racionálne a realizovateľné riešenie problému. Záverom prednášateľ ukáže fotografie umeleckých predmetov z rôznych múzeí.