Mnoho ľudí vo svete počulo o Komisii pre pravdu a obnovenie mieru založenej v Južnej Afrike po skončení apartheidu s cieľom osvetliť temnú históriu. Snáď ale mnohí nevedia, že aj Kanada, krajina medzinárodne známa ako tolerantná a demokratická - založila vlastnú Komisiu pre pravdu a obnovenie mieru v roku 2008, aby skúmala a dokumentovala inú temnú históriu: tú neslávnych rezervácií (internulejoj), kde mnoho generácií detí pôvodných obyvateľov trpelo telesné a duševné zlé zaobchádzanie, útlak svojich jazykov a kultúr a ničenie svojej spojitosti s rodinou, spoločenstvom a bydliskom.

Kanadská Komisia ukončila svoju prácu v roku 2015 publikovaním viaczväzkovej správy a 94 odporúčaní, ktorésa týkajú mnohých aspektov kanadskej spoločnosti. Medzi nimi sú rôzne aspekty výchovy – poľa, ktoré, podľa vyjadrenia šéfa Komisie sudcu Murraya Sinclaira, hrá podstatnú rolu na ceste k spravodlivej spoločnosti, rovnako ako fungovala v zásade v nespravodlivostiach minulosti. Novozvolená kanadská vláda vyhlásila, že má v úmysle realizovať všetkých 94 odporúčaní. Na to však bude potrebovať spoluprácu mnohých ďalších vrstiev kanadskej spoločnosti, v neposlednom rade provincií, ktoré sú podľa ústavy suverénne napoli výchovy.

Ako profesor výchovy na Univerzite Simona Frasera, jednej z hlavných univerzít západnej Kanady, môžem pozorovať rôzne vrstvy vývoja, ktoré čiastočne sprevádzajú, čiastočne napĺňajú odporúčania Komisie. Ide skutočne o široký a komplexný proces sociálnej zmeny, ktorého vplyv na výchovný systém bude oveľa hlbšínež by sa dalo predpokladať zvonka. V tejto prednáške načrtnem niekoľko z hlavných smerovaní v tomto procese: zmeny v príprave učiteľov, v študijných programoch a vyučovacích metódach verejných škôl, vo vyučovaní pôvodných jazykov a v spoločných ideách o kanadskej histórii, kultúre a ich vzťahu k zemi a k prírode. Nakoniec predpokladám, že cesta k trvalému rozvoju, podporovaná OSN, kladie podobné výzvy všetkým krajinám sveta.